Minúta prvá
Od 1.10.2020 na Slovensku platí núdzový stav v súvislosti s COVID – 19, ktorý bol schválený vládou na návrh premiéra. Podľa Uznesenia vlády SR má trvať 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky. Ide vôbec o prvý celoplošne vyhlásený núdzový stav. Aj z toho dôvodu iba málo ľudí vie, čo v skutočnosti znamená.
V médiách počuť správy, že pre bežného človeka sa vyhlásením núdzového stavu s vysokou pravdepodobnosťou nič nemení. Ale je to naozaj tak? Žiaľ, nie pretože vyhlásením núdzového stavu vláda dostala právomoc aj nad rámec obmedzení zabezpečených Ústavou SR zasahovať do základných práv a slobôd.
Povedzme si teda, čo je to núdzový stav, kto ho môže vyhlasovať a ako dlho môže byť vyhlásený.
Laicky povedané je „Núdzový stav“ štátne krízové opatrenie, ktoré vyhlasuje vláda, (na rozdiel od výnimočného stavu, ktorý na návrh vlády môže vyhlásiť prezident) v prípade pandémie, závažných živelných, ekologických, priemyselných katastrof, nehôd alebo iného nebezpečia, ktoré v značnom rozsahu ohrozujú životy, zdravie, bezpečnosť či majetkové hodnoty
Právomoc vlády pri vyhlasovaní núdzového stavu nie je neobmedzená, ale podlieha obmedzeniam. Samotný núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutne dlhý čas, najdlhšie však na 90 dní. Núdzový stav nemožno predĺžiť alebo ho vyhlasovať opakovane. Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Minúta druhá
Na prvý pohľad všetko skvelo sedí. K vážnemu ohrozeniu života a zdravia osôb dochádza, takže podmienku pre vyhlásenie núdzového stavu pravdepodobne máme naplnenú. Hovorím pravdepodobne, pretože sa nájdu aj odborníci, ktorí zastavajú názor, že ešte nie sú podmienky na to, aby tu musel byť núdzový stav. Čo sa týka časového rámca (90 dní), ten je tiež zachovaný. Rovnaká vec sa však nedá povedať o území, na ktorom sa núdzový stav vyhlásil, pretože núdzový stav nemožno interpretovať či aplikovať vytrhnutím z kontextu právnej úpravy.
Z ústavného zákona možno vyvodiť, že núdzový stav sa spája iba s určitým územím. Znamená to, že je vylúčené, aby sme ho aplikovali na celom území SR, tak, ako je to uvedené v Uznesení vlády SR. Na prvý pohľad sa to zdá ako banalita, ale ako neskôr uvidíte, tento aplikačný problém môže v praxi spôsobiť veľké nejasnosti.
Minúta tretia
Odskočme teraz na chvíľu inde. Ako som už vyššie uviedol, núdzový stav umožní vláde zasahovať do základných práv a slobôd. Čo si máme pod tým predstaviť?
Vláda napr. môže obmedziť slobodu pohybu a pobytu tým, že v určitom čase vydá zákaz vychádzania. Ďalej môže obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tým, že sa na vašom pozemku rozmiestni vojakov alebo vám nariadi pracovať. Prípadne môže obmedziť vlastnícke právo hnuteľným veciam, napríklad vám môžu obmedziť využitie vozidla na súkromné účely. Tiež môže byť zakázaný štrajk.
Ako môžete vidieť, ide o veľké zásahy do základných práv a slobôd nás všetkých. Preto keď sa niečo takéto robí, bolo by rozumné, keby sa Ústavný súd SR najskôr vyjadril, že takéto obmedzovanie základných práv vyhovuje požiadavkám podľa ústavného zákona.
Z uvedeného dôvodu bude dôležité, či sa využije úvodná 5 – dňová lehota na napadnutie vyhlásenia núdzového stavu, pretože ak nie, potom už máme iba sťažnosť, s ktorou sa môžeme obrátiť na Ústavný súd SR.
Minúta štvrtá
Rovnako nie je pochýb o tom, že aj počas núdzového stavu sa nájdu čierne ovečky, ktoré budú svoje právne povinnosti ignorovať tak, ako to robia aj za bežných okolností. Bolo by bolo na mieste, keby pred vyhlásením núdzového stavu boli najskôr prijaté donucovacie prostriedky v náležitej forme a rozsahu, aby bolo od každého možné vynútiť správanie v súladné s účelom núdzového stavu. So zjednodušením možno povedať, že o ich existencii neviem a ani som nepočul o právnej úprave, ktorá by riešila situáciu, keď by ste odmietli vydať svoje osobné motorové vozidlo pre účel núdzového stavu.
Minúta piata
Zásadným negatívnym javom, ktorý som už naznačil vyššie, je nejasnosť týkajúca sa trestných sadzieb počas núdzového stavu.
Aby ste rozumeli, núdzový stav je spolu s výnimočným stavom, vojnovým stavom alebo vojnou možné zaradiť pod krízovú situáciu v zmysle Trestného zákona. Pojem krízovej situácie možné nájsť v posledných odsekoch kvalifikovaných skutkových podstát niektorých trestných činov (celkovo ich je 48). Spáchanie týchto trestných činov za krízovej situácie zvyšuje ich závažnosť a umožňuje použitie vyššej sadzby.
Inak povedané, každý, kto by sa dopustil krádeže podľa ods. 1 TZ, kde za normálnych okolností hrozí trestná sadzba max 2 roky, by mohol počas celoplošne vyhláseného núdzového stavu, t.j. krízovej situácie, čeliť trestnej sadzbe v rozsahu 9 až 15 rokov. S uvedeným sa spája aj ďalšia zásadná vec, a to tá, že veľké množstvo trestných činov by bolov tomto období brané ako obzvlášť závažný zločin. U nás sme sa ešte s niečím podobným nestretli ale v Čechách už súdy počas núdzového stavu trestali prísnejšie.
Tu sa natíska ďalšia zásadná otázka, čo ak nie je núdzový stav vyhlásený správne a orgány činné v trestnom konaní a súdy budú používať prísnejšie trestné sadzby na celom území SR, aj napriek tomu, že núdzový stav možno v zmysle ústavného zákona vyhlasovať lokálne?
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho ďalej cez fb stránku a podporte ho svojím hlasom pod textom. Ak máte nejaké doplňujúce otázky, napíšte mi ich do správy, prípadne do diskusie.
fb stránka: https://www.facebook.com/trestnyadvokatnitra/
web stránka: http://www.cimmermann.com/
web stránka: https://firmastart.sk/
